Som BRCA1 pozitívna , gén som zde dila po otcovi. Moja praprababička zomrela na rakovinu prsu, prabačička tiež , najprv jej odrezali jedno, potom druhé prso . Moju babičku operovali keď mala 50 rokov , vlastně ju len otvorili a hneď zavreli. 2 mesiace jej rodina pichala na bolesti morfium než zomrela ako inak na rakovinu spodku. Moja teta dostala svoju prvú rakovinu prsu v 46 rokoch, vyhrabala sa z toho a za 9 rokov dostala rakovinu vajčníkov, pre istotu oboch. Mala to všade, žila ešte 4 roky a dohromady absolvovala 64 cyklov chemoterapie a niekoľko desiatok ožarovaní. A teraz mám rakovinu ja. V 37 rokoch. Život nie je fér.
Že som pozitívna som sa dozvedela jeď som mala 34 rokov. Vaječníky a maternicu som si nechala preventívne odstraniť v 36 po tom ako ma moj gynekológ zj.... ako sirotu. Zachránil mi tým život. O prsiach som si hovorila že mám ěšte čas. Že k 40 narodeninám si dám nové prsia. Nestihla som to, rakovina bola rýchlejšia. Nič ma nebolelo, nič som si nenahmatala, nič nenasvedčovalo tomu že ju mám. Keď som prišla za mojou praktickou lekárkou s nálezom, tak sa ma pýtala čo potrebujem, že vypadám najlepšie od tej doby čo ma pozná. No čo, mám rakovinu. Díky preventívnemu programu pre BRCA1+ pacientky bol karcinom objavený v skorom štádiu. Nechala som si vziať obe prsia, riziko že sa rakovina vráti pri zachovaní prsných žliaz by bolo 50%. Ďakujem neprosím. Po operácii som absolvovala ešte chemoterapiu. Peklo. Aktuálně som bez známok nádorového ochorenia. t.j. v remisii. Do konca života som ale onkologickou pacientkou. Do konca života sa budem báť, že keď ma niečo niekde pichne, niečo zabolí tak sa rakovina vrátila.
Možno som tiež hysterická krava, ale stále živá, aj keď som mohla byť trochu rýchlejšia a rozhodnejšia.Ako Angelina Jolie.